Pri výbere vonkajšieho tienenia sa v poslednom čase čoraz častejšie kladie dôraz aj na jeho odolnosť proti silnému vetru. Svoju úlohu zohráva konkrétny typ lamiel, množstvo veterných prekážok v okolí, montážna výška či konkrétne miesto, kde je tieniaca technika nainštalovaná. Kľúčové môže byť i to, či má tieniaca technika senzory, ktoré umožnia jej automatické vytiahnutie pri silných nárazoch vetra.

Odolnosť stavebných konštrukcií voči vetru upravujú európske predpisy. V prípade vonkajších žalúzií odolnosť voči vetru upravuje STN EN 13561, ktorá uvádza sedem veterných tried. Najnižšia trieda 0 pracuje s rozsahom medzi úplným bezvetrím a rýchlosťou vetra do 19 km/h, trieda číslo 6, ktorá je najvyššia, zodpovedá rýchlosti vetra maximálne 88 km/h. V bežnej klasifikácii sa označuje ako silný víchor. Medzinárodne používaná Beaufortova stupnica rozlišuje ešte ďalšie tri stupne, a to až do kategórie orkánu. Tuzemská norma však s takouto extrémnou silou vetra, ktorá sa na Slovensku vyskytuje sporadicky, nepočíta.

Uvedených sedem tried odolnosti proti zaťaženiu vetrom sa používa pre stavebné časti umiestnené v exteriéri. Výnimkou nie je ani vonkajšie tienenie. Okrem sily vetra sa z hľadiska odolnosti zohľadňujú aj ďalšie kritériá – terén, montážna výška inštalácie či konkrétny druh inštalovanej tieniacej techniky.

Kategória terénu

Toto kritérium v jadre hodnotí, ako veľmi je okolitý terén členitý a aké veľké množstvo veterných prekážok sa v ňom nachádza. Rozlišujú sa pritom 4 kategórie – prvá počíta s rovnou krajinou bez prekážok, v druhej sa potom v okolí nachádzajú napríklad živé ploty, alebo náhodné malé poľnohospodárske stavby, domy a stromy. Tretia kategória potom zahŕňa predmestské oblasti a súvislé lesy, tá posledná potom hustejšie zastavané mestské oblasti.

„Členitosť terénu sa nevyplatí podceňovať. Hoci väčšina našich realizácií patrí do kategórií, ktoré počítajú s väčšou zástavbou, a teda viacerými prekážkami pre silný vietor, najmä v menších obciach sa snažíme na zákazníkov apelovať, aby volili varianty vonkajšieho tienenia, ktoré vynikajú vyššou odolnosťou proti veľmi silnému vetru,“ uviedol Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá sa zaoberá produkciou tieniacej techniky.

Montážna výška

Kým v takmer rovnej krajine je takmer jedno, v akej výške bude tieniaca technika nainštalovaná, pri zastavených povrchoch zohráva tento aspekt zásadnú úlohu. Montážna výška sa rozdeľuje na päť rôznych hodnôt, pričom najnižšia kategória počíta s výškou montáže okolo šesť metrov nad zemou, tá najvyššia potom uvádza výšku nad 100 metrov.

„Na Slovensku sa stretávame v podstate len s tromi najnižšími kategóriami, teda montážou tienenia vo výške do 50 metrov nad zemou. Sem je možné zaradiť aj najvyššie panelové domy, pri ktorých bývajú z hľadiska veternej odolnosti jednotlivých podlaží najväčšie rozdiely. Vo výške okolo 30 metrov platia oproti bytom na prízemí výrazne odlišné pravidlá, ktoré sú proti vetru často chránené inými stavbami okolia či členitým prírodným terénom. Značné rozdiely sú aj pri kancelárskych budovách, ktoré svojou výškou výrazne presahujú okolité stavby,“ uviedol Petr Přichystal s tým, že v mnohých prípadoch sa možno stretnúť s požiadavkou na celkové zjednotenie tienenia vo všetkých jednotkách v budove. „V takom prípade volíme pre všetky časti budovy variant, ktorý je proti vetru odolnejší,“ doplnil Přichystal.

Odolnosť vonkajších žalúzií

Práve odolnosť proti vetru je pritom pri jednotlivých typoch vonkajšieho tienenia rôzna. „Pri porovnaní vonkajších žalúzií a predokenných roliet vychádza výrazne lepšie druhý typ, najmä vďaka spôsobu ukotvenia lamiel, ktoré sú vo vodiacich lištách vedené pevne v jednej stabilnej polohe. Zároveň to však znamená, že ich nie je možné rôzne naklápať,“ vysvetľuje Petr Přichystal. V prípade vonkajších žalúzií tiež platí, že z hľadiska odolnosti voči vetru sa medzi sebou líšia jednotlivé typy lamiel aj spôsoby inštalácie žalúzií. Montovať ich možno do stavebného otvoru – či už podomietkového boxu alebo krycieho plechu – alebo priamo na fasádu.

Dva varianty existujú aj z hľadiska vedenia lamiel, buď pomocou vodiacich líšt alebo obyčajného lanka. „Z hľadiska odolnosti sa ako najvhodnejšia javí inštalácia do stavebného otvoru za použitia vodiacich líšt. V takom prípade má väčšina lamiel najvyššej triedy veternú odolnosť podľa platnej slovenskej normy, teda čísla 6,“ osvetlil Petr Přichystal.

Dôležitý je však aj spomínaný typ lamiel. Všeobecne platí, že odolnejšie sú tvary žalúzií, ktoré do seba čo najpresnejšie zapadajú a neumožnia tak vetru vo väčšej miere prúdiť medzi jednotlivými lamelami. „Podrobnejšie to používateľ vždy zistí v konkrétnom technickom liste. Zabúdať sa nesmie ani na šírku žalúzií, keď majú napríklad päť metrov, sú menej odolné ako dvojmetrové lamely. Pokiaľ inštalujeme tienenie do veternejších oblastí, ľuďom odporúčame zvážiť, či jedny extrémne široké žalúzie radšej nerozdeliť na dvoje menšie a zaistiť tak ich väčšiu odolnosť,“ uviedol Petr Přichystal.

Z času na čas však aj na Slovensku fúka extrémne silný vietor, ktorý môže funkciu vonkajšieho tienenia negatívne ovplyvniť. V niektorých prípadoch jeho výskyt nezaznamená ani predpoveď počasia, v období letných dovoleniek sa môže vyskytnúť vo chvíli, keď človek nie je doma. „Odporúčame vždy nainštalovať spolu so žalúziami aj veterné senzory, ktoré pri silnom vetre dajú tieneniu pokyn na automatické vytiahnutie,“ uzavrel Petr Přichystal.